Hlavná cyklotrasa v Národnom parku Poloniny. Začína v Stakčíne a prechádza pri hrádzi Vodárenskej nádrže Starina cez sedlo Karcaba do Uličskej doliny. Prvá etapa končí v spádovej obci Uličskej doliny – v Uliči.
(00,00km) Stakčín – námestie
(00,10km) Stakčín – kaštieľ. Kamenný kaštieľ postavený v 18. storočí, v 19. storočí prestavaný a rozšírený. Poslednými vlastníkmi kaštieľa bola rodina Wenheinovcov, ktorej patrili rozsiahle majetky na Hornej Ciroche. Pri dome vedľa kaštieľa rastie mimoriadne vzácna cudzokrajná drevina – tisovec dvojradový.
(02,60km) Národný park Poloniny – vstupný areál. Národný park Poloniny bol vyhlásený v roku 1997 na výmere 29 805ha s ochranným pásmom 10 975ha.
(03,20km) Starinská alej – navrhovaný chránený areál na ochranu pôvodných drevín v národnom parku – dubov zimných.
(03,60km) Monastyrec. Naľavo pod horou Vysoká v minulosti stál kláštor východného obradu zvaný „Nastaz“. Jeho vyobrazenie sa zachovalo na Lazarovej mape Uhorska z roku 1528. Vpravo pri vodnom splave na Ciroche sa nachádza Božia muka postavená utopenému mládencovi zo Stakčína.
(04,50km) Jalová – rázcestie
(04,90km) Starina – prícestný kríž. Božia muka z roku 2000 postavená vysťahovalcami – rodákmi zo zaniknutej obce Starina.
(05,00km) Táborisko – Starina (vpravo cca 150m)
(05,90km) Vodárenská nádrž Starina –
vyhliadka. Najväčšia nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Plocha vodnej
hladiny 360ha, objem 60 mil. m3, výška hrádze 50m.
V prevádzke je od roku 1989. Jej výstavba si vyžiadala vysťahovanie 3380
obyvateľov zo 7 obcí z plochy 131km2.
(08,70km) Berezovecké sedlo – zárez
cesty. Cesta postavená v súvislosti s výstavbou VN Starina na
prepojenie Uličskej doliny. V záreze cesty pekne viditeľné striedanie
pieskovcov a ílovcov, charakteristické pre flyšové pohoria. V záreze od
Berezoveckej doliny na časti pieskovcovej steny je dobre viditeľné
kamenné morské dno.
(10,10km) Dara
(11,20km) Sedlo Karcaba. Sedlo medzi horskými masívmi Kučalatej a Nastazu, ktoré oddeľuje Cirošskú dolinu od Uličskej doliny.
V sedle Karcaba sa v minulosti rozprestieralanajstaršia časť obce Príslop zvaná Dvorišče. Stál tu drevený kostolík, fara a niekoľko rodinných domov. Na prelome 18. a 19. storočia sa väčšina obyvateľov presťahovala do doliny. Dnes tu žije len jedna rodina.
(12,20km) Príslop – prícestný kríž. Najstaršia Božia muka v Uličskej doline postavená starinským farárom Antonom Petrašovičom (1842-1901) v roku 1888.
(12,40km) Príslop
(15,50km) Topoľa - rázcestie
(16,50km) Prírodná pamiatka Ulička.
Rezervácia vyhlásená v roku 1994 na ochranu prirodzeného vodného toku
Uličky a priľahlých brehových porastov s charakteristickou papradinou –
perovníkom pštrosím. Výmera 7,25ha.
Ulička je pravostranným prítokom Uhu. Pramení nad Runinou pod Veľkým Bukovcom a na Ukrajine pri Veľkom Bereznom sa vlieva do Uhu. Dĺžka toku je 28,1km, z toho na území Slovenska 24,3km.
(17,80km) Kolbasov – mlyn V minulosti v tejto časti stál známy mlyn a valcha, ktorý fungoval do roku 1965.
(18,40km) Kolbasov – obecný úrad. Na budove obecného úradu sa nachádza pamätná tabuľa zavraždeným židom banderovcami v toku 1945.
(19,10km) Kolbasov – gréckokatolícky kostol. Murovaný kostol postavený okolo roku 1840 – kultúrna pamiatka. Najstarší murovaný kostol v Uličskej doline.
(20,10km) Ruský potok – rázcestie
(20,50km) Kolbasov – píla. Do roku 1946 v tomto mieste pracovala parná píla grófa Tiele-Winklera z Uliča. Jej správca Ján Martinovský (1919-1971), Juhoslovan, do svahu oproti píle sám vyhĺbil 16 metrov dlhú štôlňu. Do konca svojho života bol totižto presvedčený, že je v týchto miestach ukrytý Attilov zlatý poklad.
Attila bol náčelníkom kmeňa Hunov z Mongolska, ktorí sa usadili v strednej Európe (434-441n.l.). Bol považovaný za geniálneho bojovníka. Po jeho smrti sa Huni presunili na východ (na Ukrajinu) až nakoniec jeho ríša zanikla.
(21,90km) Prírodná rezervácia Uličská Ostrá. Rezervácia vyhlásená v roku 1993 na ochranu prírodných bukových a dubových lesov v inverznej polohe prielomu riečky Uličky. Výmera 24,25ha.
(23,90km) Ulič – dub močiarny. Dub
rastúci pri ceste je pozostatkom niekdajšej grófskej cesty, ktorá viedla
z Uliča na Valalštinu po hrebeni Nastazu. Túto cestu v minulosti
lemovala výsadba cudzokrajných dubov močiarnych a dubov červených,
vysadených na konci 19. storočia Mladšia alej dubov viedla do sedla pod
Veľkou Ostrou k pomníku lesníka Rudolfa Merganca.
(24,10km) Ulič
Podľa niektorých historikov je názov obce Ulič, Uličskej doliny a riečky Ulič odvodený od mena praslovanského kmeňa Uličov, ktorí sa v Karpatoch usadili v 9. storočí.
(24,60km) Ulič – park. Pozostatok bývalého rozsiahleho grófskeho parku, ktorý obkolesoval poľovnícky kaštieľ z 18. storočia. Z pôvodného kaštieľa, na mieste ktorého stojí dnes kultúrny dom, sa zachovala iba podzemná pivnica.