Skromnými uličkami sme sa presunuli k druhému zastaveniu. Chodník lemuje spievajúca riečka Ulička, v doprovode cudzokrajných dubov červených. Pyšné motýle – vidlochvosty – sa ihrajú na kvetoch nevädzovca.

NP Poloniny – najvýchodnejší a najmladší národný park

- bol vyhlásený 01.10.1997 na výmere vlastného územia 29 805ha a ochranného pásma 10 975ha.

6,53% (1 946,10ha) z jeho výmery tvoria maloplošné chránené územia: 8 národných prírodných rezervácií, 13 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka.

Zaujímavá je história ochrany NP Poloniny. Prvý „chránený dubový lesík“, v ktorom bolo zakázané rúbať drevo, sa spomína v urbári obce Stakčín v roku 1660. V roku 1728 boli v Urbári obce Zboj vyčlenené „chránené jedľové a bukové lesy“ pod Riabou skalou so zákazom rúbania dreva. Prvou prísnou lesnou rezerváciou bola „Stužica – Jasan“ vyhlásená v roku 1908 na výmere 331,4ha. V roku 1967-68 boli vykonané projekčné práce nad vyhlásením medzinárodného chráneného trojúzemia „Kremenec“. V roku 1999 územiu NP Poloniny bol udelený Diplom Rady Európy.

Okrem Polonín sem patria - poľské parky Bieszczady, Cisniansko - Wetlinský, Doliny Sanu a ukrajinské - Užanský, Nadsjanský.