Dubová alej nás priviedla na miesto zvané Valalština. Kedysi tu uprostred starých dubov stál poľovnícky kaštieľ. Jeho história siaha do 19. storočia. Súčasnosť si zachovala len prastarú studničku. Tá akoby dávala bodku bývalej grófskej ceste. Pohľad do vzdialených kútov púta známy Kremenec. Lúčinou sa ozýva prenikavé cvrlikanie a roztopašné kobylky zelené nám brázdia cestu.

Najvýraznejším horským masívom pri Uliči je Nastaz, ktorý začína na Ukrajine pri veľkom Bereznom a končí pri Stakčíne, pričom oddeľuje Uličskú dolinu od Ublianskej.

Názov pohoria je spätý s dvoma známymi legendami. Podľa prvej, ktorú publikoval Alexander Duchnovič vo svojich etnografických prácach, je názov odvodený od cárovnej Nastasji. Tá na vrchole pohoria čakala na návrat svojho muža z boja.

Podľa druhej je názov odvodený od mena milej legendárneho zbojníckeho kapitána Fedora Hlavatého z neďalekej Ruskej Volovej – Nasti. Družina Fedora Hlavatého, ktorá pôsobila na dnešnom slovensko - poľsko - ukrajinskom pohraničí koncom 15. storočia, sa ukrývala v hlbokých lesoch Nastazu. Základ tejto družiny tvorili poddaní humenského panstva. Odhaduje sa, že družina mala asi 50 členov. Hlavatého družina naháňala strach zemepánom už 300 rokov pred pôsobením Jánošíka. V októbri 1492 ju prenasledovalo 400 ozbrojencov z Košíc. Pred touto presilou zbojníci ušli do Poľska. Nasledujúci rok sa vrátili naspäť. Začali pôsobiť v okolí Bardejova. Mesto však bolo na ich príchod pripravené, o čom svedčí fakt, že svojím žoldnierom vyplatili 1600 denárov. Pred presilou zbojníci znova ustúpili do Poľska. Počas ústupu žoldnieri zajali dvoch zbojníkov Timka a Vaska, ktorých v Bardejove obesili. Hlavatý sa chcel za obesených pomstiť. Dôkazom toho je i známy výhražný list z 25. júla 1493, ktorý sa nachádza v archíve mesta Bardejov. V liste zbojníci žiadajú za obesených zbojníkov od mesta náhradu 400 zlotých, ináč podpália celé mesto. Uvedený list považujú historici za raritný v celoeurópskom meradle.

Úplne posledná správa o Hlavatého družine pochádza z 2. januára 1495, kedy v Poľsku popravili Hlavatého spoločníka Vaska Czigána.

Činnosť tejto družiny má svoj historický význam v tom, že vďaka jej pôsobeniu sa dozvedáme o existencii niektorých obcí okolia – Stakčíne, Starine, Veľkej Poľane, Kolbasove, Ruskej Volovej a Vološinca. Z výpovedí zbojníkov vieme, že ulúpené veci skrývali v okolí Ruskej Volovej, Stariny a Veľkej Poľany. Originálnou pamiatkou na činnosť družiny podľa miestnych obyvateľov je balvan pri studničke pod vrchom Kopyto, na ktorom sú vyryté hieroglyfy. Tie hovoria o tom, kde sú ukryté Hlavatého poklady.