Miesta hodné pozornosti
Osobitosťou oblasti Riabej skaly je jej samotný vrchol. Spolu s Kremencom je miestom najčastejších túr turistov. Vrchol skalnej steny poskytuje najkrajší výhľad v slovenských Poloninách. V blízkosti Riabej skaly sa nachádza Ďurkovec - tretí najvyšší vrch Polonín, na ktorom sa nachádzajú veľmi pekné poloninské lúky. Svahy pod Riabou skalou a Ďurkovcom sú dnes chránené v Národnej rezervácii Riaba skala. Pod Riabou skalou v tesnej blízkosti sa nachádzajú dve zaujímavé miesta späté s dvoma ženami - Grófske chyžky s grófkou Leopoldinou Serenyovou a Medová baba s včelárkou Žofiou Maťašovskou. Sedlom pod Borskukom prechádza tzv. Maďarská cesta, budovaná v 2. svetovej vojne. Medzi vrchmi Beskýd a Syrochmanky leží jediné rašelinisko v Poloninách, ktoré je chránené ako Prírodná rezervácia Bahno. V minulosti tu rástla mäsožravá rosička okrúhlolistá.
- prevýšenie - 775m
(Nová Sedlica - Medová baba - Riaba skala)
Trasa vedie žltou turistickou značkou dolinou Zbojského potoka z Novej Sedlice na vrchol Riabej skaly. V minulosti najdlhšia neobývaná dolina v Poloninách, ktorú preslávili tri ženy: démonické Pohan dievča, ktoré je vraj pochované pod sutinami Riabej skaly, grófka Leopoldina Šerenyová a včelárka Žofia Maťašovská. Chodník prevažne prechádza trasou bývalej lesnej úzkokoľajky postavenej v r. 1908, začínajúcej v Uliči a končiacej pod Riabou skalou.
(00:00hod)
Nová Sedlica - obec
(00:30hod) Poľana - táborisko.
Možnosť táborenia. Miesto konania rockových festivalov "Fest pod
Kremencom" od roku 2002.
(01:00hod) Zbojský potok - vodopád. Vpravo od cesty nad lavičkou cez Zbojský potok pekný vodopád.
Zbojský potok. Ľavostranný prítok Uličky o celkovej dĺžke 22,3km. Spolu s Uličkou je známy druhovým bohatstvom rýb. Žije v ňom 21 pôvodných druhov rýb.
(01:05hod) Skoňova
(01:35hod) Lúka Medovej baby. Na lúke
sa nachádza drevený včelín a socha Medovej baby od sochára Mareka
Žitňana postavená Galériou Miro (Snina-Bratislava-Praha) v roku 2002.
Po výstavbe úzkokoľajky, ktorá v týchto miestach končila, firma zaoberajúca sa ťažbou dreva na tejto lúke vybudovala firemné domčeky pre robotníkov. V roku 1930 tu žilo 100 ľudí. V roku 1924 sa tu prisťahovala Žofia Maťašovská, Poľka pochádzajúca z Premysla. Zaoberala sa včelárením, ktoré ju preslávilo. Ako posledná stála obyvateľka sa so svojimi dvoma dcérami v roku 1950 odtiaľto presťahovala do Novej Sedlice, kde je pochovaná.
(01:40hod) Grófske chyžky. Poľovnícka
chata s rybníkom
Grófske chyžky dostali pomenovanie po grófke Leopoldine Serenyovej z Luháčovíc na Morave. Tá, ako vlastníčka tunajších lesov, tu dala vybudovať okolo roku 1910 poľovnícku chatu, dom pre služobníctvo a koniareň. Chata bola po nej pomenovaná ako "Leopoldina poľovnícka chata". Po druhej svetovej vojne bola rozobratá miestnym lesníkom a dodnes stojí v Novej Sedlici. V roku 1966 bol na blízkom potoku vybudovaný rybník.
(02:15hod) NPR Riaba skala - bola vyhlásená v roku 1964 na ochranu skalného brala so vzácnou vegetáciou, horských lúk - polonín a bukových, jedľovo-bukových a javorových lesov s pralesovitou štruktúrou.
(02:35hod) Pod Riabou skalou - studnička. Prechádzame fragmentom sutinových spoločenstiev cenných listnatých lesov. Vpravo sa nachádzajú obrovské kamenné bralá skalnej sutiny.
O Riabej skale sa zachovalo viacero legiend. Najstaršia z nich spadá až do obdobia vpádu Tatárov do Uhorska. Najkrajšou je legenda o Pohan dievčati (žene s kačacími nohami), ktorú v týchto miestach skántril uhorský kráľ Matiáš a následne jej mŕtve telo zavalilo pol hory.
(03:05hod) Zbojský Beskýd. Poloninská lúka na hlavnom hrebeni. Tu sa žltá značka križuje s červenou značkou vedúcou po hlavnom karpatskom hrebeni. Na vyhliadku na Riabej skale je potrebné zabočiť vpravo po červenej značke (cca 5min).
(03:10hod) Riaba skala - vrchol (1168m n. m.) Najkrajšie vyhliadkové miesto v Poloninách. Výhľad do doliny Zbojského potoka s obcami Nová Sedlica a Zboj, hrebeň Veľkého Bukovca, kotlinu Stužickej rieky, hrebeň Stinskej a v pozadí i pohorie Vihorlatu. Pri dobrom počasí vidieť ukrajinskú Poloninu Rovnu aj štíty Vysokých Tatier.
B2 - Na Vasiľcovu
lúku
- prevýšenie - 260m
(Riaba skala - Čolo - Čierťaž)
Trasa vedúca po červenej značke na hlavnom karpatskom hrebeni. Na trase len jedna vyhliadka - pri stúpaní na Čolo z Bungulských lúk.
(00:00hod) Riaba skala - vyhliadka
(00:10hod) Bungulské lúky. Lúky v sedle medzi Riabou skalou a Čolom. Táborsiko s možnosťou prenocovania. Pri výstupe na Čolo pekná vyhliadka na skalnú stenu Riabej skaly.
Bungulské lúky majú i druhý názov "Tarnica", čo označuje sedlo medzi horami. Názov Tarnica má i najvyšší vrchol poľských Bieščad.
(00:25hod) Čolo. Vrch je známy i pod názvom - Vysoký vrch
(00:55hod) Borsuk. Na poľskej strane sa nachádza hraničný stĺp z medzivojnového obdobia na mieste, kde časť územia Slovensko odstupovalo Poľsku.
(01:20hod) Sedlo pod Borsukom. Sedlo, cez ktoré prechádza tzv. Maďarská cesta.
Cesta vybudovaná v 2. svetovej vojne, kedy táto časť Slovenska patrila pod Horthyovské Maďarsko. Začínala Novou Sedlicou a po serpentínach vystupovala do Sedla pod Borskukom a ďalej mala pokračovať do Wetliny. Nebola však dokončená.
(01:30hod) Sedlo pod Čierťažou. Najnižší bod na trase. Táborisko, možnosť prenocovania. Pri výstupe na Čierťaž, vojenské zákopy z 2. svetovej vojny.
Lúka v sedle má názov Vasiľcova. Po ľ. svetovej vojne sa na časti lúky nachádzal rozsiahly vojenský cintorín sovietskych vojakov, ktorí boli neskôr exhumovaní a prenesení na vojenský cintorín do Humenného.
(01:50hod) Čierťaž. Odtiaľto možno pokračovať ďalej po červenej značke na Kremenec alebo po zelenej značke do Novej Sedlice.
B3 - Na veľmi
pekný vrch
- prevýšenie - 55m
(Riaba skala - Ďurkovec)
Krátka trasa po červenej značke na Ďurkovec s rozsiahlymi poloninskými lúkami. Trasa poskytuje pekné výhľady zo Zbojského Beskyda a Ďurkovca.
(00:00hod) Riaba skala - vyhliadka.
(00:05hod) Zbojský Beskýd. Na začiatku lúky možnosť odbočenia po žltej značke do Novej Sedlice. V centrálnej časti lúky Národný park Poloniny každoročne realizuje ručné kosenie lúky na záchranu východokarpatských druhov rastlín.
(00:50hod) Pod Ďurkovcom. Pri výstupe na vrchol sa nachádza vojenská cesta, ktorú vybudovali sovietsky vojaci v 2. svetovej vojne zo Smereka do Runiny.
(01:00hod) Ďurkovec (1189m n. m.). Tretí najvyšší vrch v Poloninách. V minulosti ho nazývali Vysokým Beskydom alebo Tromi hranicami, pretože sa tu stretávajú hranice Runiny, Zboja a Smereka. Vrchol poskytuje nádherný panoramatický pohľad na slovenské Poloniny a poľské Bieščady. Odtiaľto je možné pokračovať po červenej značke do Ruského sedla, alebo zostúpiť po zelenej značke z Komúrneho do Runiny.
Krásny výhľad z vrcholu Ďurkovca zaujal i komisiu, ktorá v roku 1865 preverovala katastrálnu hranicu obce Zboj. Jej zapisovateľ Andrej Ontkovič do úradného protokolu pri hraničnom kopci 59 zapísal "Na barz peknim hurnim kopczu Veliki Djurkovecz, na hurnej luki grófki Lubimskej do Szmereka a tak pánstva Herczeg Lobkovitsja do Zboja a panstva do Runyi". V turistickom sprievodcovi z roku 1937 sa ako zaujímavosť na Ďurkovci uvádza skutočnosť, že horské hrebene tu tvoria pravý kríž. Podľa neho tento kríž života tvoria - na juh vybiehajúci Veľký Bukovec, na sever Paportná, na východ hrebeň na Riabu skalu a na západ hrebeň na Pľašu.