Oblasť Stužice
Hlavná stránka
O Poloninách
Atrakcie
  - Kultúrne pamiatky
  - Prírodné atrakcie
  - Trasy
    - NCH M. Poliščuka
    - Turistické trasy
       - Stužica
       - Riaba skala
       - Runina
       - Ruská kotlina
       - pirátska Udava
       - Bukovce
       - Nastaz
    - Cyklotrasy
Kontakt
 

Miesta hod pozornosti

Osobitosťou Stužice je predovšetkým Kremenec - vrch, na ktorom sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Miesto najčastejšieho výstupu turistov, pretože je nielen najvýchodnejším miestom Slovenska a najvyšším bodom Polonín, ale na východ od Vysokých Tatier i najvyšší vrchom. Ku Kremencu sa dostaneme cez stužický kotol, v ktorom je chránený najvýznamnejší slovenský prales v Národnej prírodnej rezervácii Stužica. Po hlavnom hrebeni si pozornosť zaslúži Kamenná lúka, ktorá je druhým najvyšším vrchom Polonín a zároveň miesto s nádherným výhľadom, predovšetkým na Veľkú Rawku. Neďaleko Hrubiek sa nachádza mohyla A. Gladyša. Vrch Čierťaž je zaujímavý tým, že do polovice 19. storočia sa tu stretávali hranice troch žúp Zemplínskej, Užskej a Haliče. V Sedle pod Čierťažou sa nám naskytá výhľad na hrebeň Veľkého Bukovca a zároveň je to miesto, kde stála najstaršia poľovnícka chata v Poloninách.

 

A1 - Na Ruský kameň

- prevýšenie - 823m

 

(Nová Sedlica - Temný - Stužická rieka - Kremenec)

 

Náročná trasa, vedúca po červenom turistickom chodníku, ktorý začína v obci Nová Sedlica, pri zastávke SAD. Trasa prebieha väčšinou hustými lesmi a pralesmi bez možnosti vyhliadok na vrchol Kremenca.

 

(00:00hod) Nová Sedlica - najvýchodnejšia obec Slovenska

(00:15hod) Informačné stredisko NP Poloniny. Možnosť získania bližších informácií o trase a o prírode národného parku.

(01:30hod) Temný. Vrchol na hrebeni Príkreho. Do polovice 19. storočia týmto hrebeňom prebiehala župná hranica medzi Zemplínskou a Užskou župou. Vstup do národnej prírodnej rezervácie Stužica.

Národná prírodná rezervácia Stužica vyhlásená na ochranu bukových, jedľovo-bukových a javorových lesov pralesovitého charakteru. Ochrana stužického pralesa má dlhú tradíciu. Už na konci 19. storočia uhorská akadémia vied za účelom ochrany reprezentatívnych lesov navrhla na ochranu sieť rezervácií po celom Uhorsku. Jednou z nich bola rezervácia medzi Kremencom a Veľkou Rawkou na ochranu bukových lesov. Vyhlásená bola v roku 1908 pod názvom "Stužica - Jasan" na výmere 331,8ha. Po pripadnutí bývalej Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu sa celá rezervácia stala súčasťou dnešnej Ukrajiny. Slovenská časž Stužice bola za chránenú vyhlásená v roku 1965 na výmere 761ha.

(01:40hod) Stužická jedľa. Exemplár odumretej jednej z mohutných stužických jedlí. Najmohutnejšia stužická jedľa má obvod 518cm.

(01:50hod) Stužická rieka. Ľavostranný prítok Uhu, prameniaci pod Čierťažou.

(01:55hod) Úzkokoľajka. V tejto časti turistický chodník prechádza starým násypom lesnej úzkokoľajky, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1941-1944.

Lesná železnička postavená v roku 1940 z obce Nová Stužica. Dátum výstavby je viditeľný na premostení, ktorý vyryl jeden z robotníkov. Jej prevádzkou bolo vyrúbaných v Stužici 110ha lesa, ktoré sčasti boli zalesnené nepôvodným smrekom.

(02:00hod) Kamenistý potok. Najvýznamnejší prítok Stužickej rieky na slovenskom území prameniaci na Kremenci.

(03:40hod) Kremenec (1210m n. m.). Najvýchodnejší bod Slovenska. Trojhraničný pomník z roku 1999.

Samotný vrchol Kremenca - 1221m sa nachádza východnejšie, už mimo územia Slovenska. V minulosti bezvýznamný vrchol s pôvodným názvom "Rouny verch". Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica bola na ňom v polovici 19. storočia vytýčená nová župná trojhranica. Vtedy ho úradne pomenovali ako "Kremeny - Orosz" t.j. Ruský kameň podľa Rusínov tu žijúcich. Dodnes ho miestni nazývajú Kremenarošom. Od roku 1918 sa tu stretávali hranice Československa (Slovenska a Zakarpatska) a Poľska (do 1939), Maďarska a Nemecka (do 1945), československa, Poľska a Sovietskeho zväzu (do 1991) a dnes Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

 

na začiatok strany

 

A2 - Kde sa už nepasú voly...

- prevýšenie - 158m

 

(Kremenec - Kamenná lúka - Hrúbky - Čierťaž)

 

Pokračovanie červenej turistickej trasy z Kremenca po hlavnom karpatskom hrebeni. Veľmi príjemná trasa s viacerými panoramatickými vyhliadkami na poľské Bieščady a ukrajinskú Užanskú dolinu. Trasa končí na Čierťaži, kde môžeme po zelenej značke zostúpiť do Novej Sedlice, alebo pokračovať po červenej trase s možnosťou prenocovania v Sedle pod Čierťažou alebo na Bungúlskych lúkach.

 

(00:00hod) Kremenec (1210m n. m.)

(00:20hod) Kamenná lúka (1201m n. m.). Druhý najvyšší vrch Polonín. Na vrchu sa nachádzajú pieskovcové bloky, podľa ktorých dostala lúka pomenovanie. Pekný výhľad na poľskú Veľkú Rawku, slovenskú novosedlickú  kotlinu od Ďurkovca po Stinskú a ukrajinskú Stužickú kotlinu.

Na celom hrebeni od Kremenca po Čierťaž sa nachádzajú stužické lúky, ktoré v minulosti sedlickí gazdovia striedavo v ročných intervaloch kosili a prepásavali volami. Tieto lúky však nepatrili do ich chotára, preto vznikol o ne spor, ktorý riešil až župný zemplínsky sudca. Ľsťou sa sedličanom podarilo okabátiť sudcum ktorý im nakoniec priznal vlastníctvo k týmto lúkam.

(01:00hod) Mohyla A. Gladyša na šantových poliankach. Pomník sovietskemu vojakovi. Na mohyle je zle uvedené priezvisko, ktoré má byť Gladyšev Piotr Andrejevič, narodený v Nikolajevke, Slaviansky okres, Donecká oblasť na Ukrajine. Bol veliteľom guľometnej čaty.

Podľa podania v 60-tych rokoch 20. storočia náhoda pomohla jeho obnove i tomu, že na hrob svojho syna prišli rodičia. Vtedy mladá česká turistka si všimla meno hľadaného vojaka v novinách, v ktorých mala zabalený obed, a to bolo zhodné s menom na hrobe s dreveným krížom. Údajne zomrel na poľskej strane, avšak jeho želaním bolo, aby ho pochovali na slovenskej strane.

(01:20hod) Čierťaž. Do polovice 19. storočia sa tu stretávala hranica medzi Zemplínskou župou, Užskou župou a Haličou.

V roku 1839 cez Čierťaž zo Zboja do Wetliny prechádzal ukrajinský básnik Jakiv Holovackyj. Od neho sa dozvedáme, že na dnešnej poľskej strane bol vtedy vyrúbaný pás lesa, v ktorom stál rozpadajúci sa veľký drevený plot. Ten mal brániť prechodu poddaných z Uhorska do Haliče v období morovej epidémie v roku 1831.

 

na začiatok strany

 

A3 - Stopami Jakova Holovackého

- prevýšenie - 685,9m

 

(Čierťaž - Sedlo pod Príkrym - Poľana - Nová Sedlica)

 

Turistický chodník vedúci po zelenej značke. Vedie po starej ceste, ktorá do 1. svetovej vojny spájala Uličskú dolinu s Haličou. V roku 1839 tadeto prechádzal pri svojich výpravách po Uhorsku ukrajinský spisovateľ a cestovateľ Jakiv Holovackij z Ľvova.

 

(00:00hod) Čierťaž

(00:20hod) Kyčera.Vrch na hranici NPR Stužica. Pod ním sa nachádza poľovnícka chata zo 60 - tych rokov 20. storočia.

(00:30hod) Sedlo pod Príkrym. Najväčšia lúka v celom masíve Príkreho s výhľadom na hrebeň Veľkého Bukovca.

Pôvodný názov vrchu bol "Príkny", čo znamená "horký" a zrejme súvisí s ťažkou dostupnosťou hrebeňa od Novej Sedlice. V sedle už v roku 1865 stála poľovnícka chata grófa Hercega Lobkovica. Zanikla v polovici 20. storočia. Bola najstaršou poľovníckou chatou v Poloninách. Dodnes sa zachovala jej fotografia z roku 1933. Do druhej svetovej vojny sa tu pásli voly, neskôr ovce zo salaša, ktorý stál pod vrchom Príkreho.

(01:55hod) Poľana. Lúka pri Zbojskom potoku

(02:15hod) Nová Sedlica - obec

 

 

 

 

 

 

 

 

na začiatok strany