Prírodné atrakcie

Dnes je:
Hlavná stránka
O Poloninách
  - História
  - Fauna
  - Flóra
  - Podnebie
  - Miestopis obcí

  - Ubytovanie

    a stravovanie

  - Ochrana prírody
Atrakcie
  - Kultúrne pamiatky
  - Prírodné atrakcie
  - Trasy
    - NCH M. Poliščuka
    - Turistické trasy
    - Cyklotrasy
Kontakt
Fotogaléria
Návštevná kniha

 

 

 

 

 

Oreničova skala

Je to pás pieskovcových brál nad Pľašským potokom. Budujú ich cisnianske pieskovcové vrstvy novosedlického antiklinálneho pásma. Pľašský potok sa do nich zarezal spätnou eróziou. Peknú prielomovú dolinu vytvoril prerezaním nad synklinálnym pásmom Runiny, ktoré budujú plastické podmenilitové vrstvy.

Dnes je súčasťou NPR Riaba skala.

 

Hlboký Potok

V odkryve na severozápadnom okraji obce Nová Sedlica vystupujú vápenaté ílovce lupkovských vrstiev, v ktorých Nemčok našiel stratigraficky významné skameneliny Inoceramus balticus Böhm a Inoceramus muelleri Petraschek so stratigrafickým rozsahom vrchný santón – spodný kampán. Podľa týchto skamenelín sa určilo stratigrafické postavenie lupkovských vrstiev. Nálezy inocerámov v pieskovcových laviciach lupkovských vrstiev duklianskej jednotky sú pomerne hojné, nie sú v nich však autochtónne. Boli do nich preplavené z ílovcov.

 

Runina

V ľavostrannom záreze potoka v obci vystupujú v podmenilitových vrstvách detailne zvrásnené horizonty pestrých červených ílovcov. Polohy pestrých ílovcov tvoria tenkorytmické flyšové vrstvy, v ktorých sa striedajú väčšinou červené jemne sľudnaté nevápenaté ílovce v bridličkách hrubých 3 – 5 cm s muskovitickými siltovcami, zelenými ílovcami a jemnozrnnými kremitovápenatými pieskovcami. Vystupovanie horizontov pestrých červených ílovcov je typickým znakom podmenilitových vrstiev východnej časti duklianskej jednotky.

 

Zbojský Potok

V záreze potoka južne od obce Zboj sú odkryté profily lupkovských vrstiev. Vystupujú v nich sivé a čierne ílovce, ktoré sa striedajú s homogénne zvrstvenými pieskovcami a siltovcami a s horizontálne a konvolútne laminovanými siltovcami a pieskovcami. Konvolútna laminácia je typickým znakom tenších lavíc pieskovcov a siltovcov. Plochy laminácie zvýrazňuje zuhoľnatený detrit alebo muskovit. Vložky červených ílovcov v profile Zbojského potoka môžu byť prejavom vyznievania pestrých jaloveckých vrstiev, ktoré vystupujú východne v ukrajinských Karpatoch a tvoria staršie sedimenty v podloží lupkovských vrstiev. Ojedinelé sú v lupkovských vrstvách ílovce červenej farby hrubé 10 cm, ktoré ojedinele nachádzame tiež v profile Zbojského potoka.

 

Zboj

Na lomovej stene severne od obce sú odkryté pieskovce cisnianskych vrstiev. Prevládajú jemnozrnné vápenaté pieskovce. Ich lavice majú priemernú hrúbku 80 cm. Nachádzajú sa v nich závaly pieskovcov.

 

Riaba skala (Jarabá skala, Rabia skala)

Nachádza sa v katastrálnom území Zboja a Runiny a má výmeru 359,94 ha. Pôsobením geologických, geomorfologických, klimatických a biogeografických činiteľov v nadmorských výškach 1000 – 1188 m sa vytvorili výnimočné prírodné podmienky na rozšírenie významných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Pravdepodobne v postglaciálnom období sa odtrhol horský svah, vytvorila sa skalná stena s obnaženými čelami flyšových sedimentov, pieskovcov a ílovcov a na jej úpätí sa nahromadila obrovská balvanovitá sutina. Významnou súčasťou tohto územia sú horské lúky nad hornou hranicou lesa – poloniny.

 

Stinská

Jedinou jaskyňou v tomto území je pseudokrasová jaskyňa pod Stinskou pri obci Zboj.

 

Šípková

Slúži pre účely ochrany lesných a sutinových spoločenstiev Bukovských vrchov s významným zastúpením východokarpatských druhov ako aj na ochranu prirodzeného odkryvu flyšových súvrství Bukovských vrchov, bučinových, horských, sutinových a lúčnych spoločenstiev Východných Karpát. Jej celková výmera je 156,32 ha.

 

Príslop

Lom v obci bol založený v menilitových vrstvách, ktoré tu tvoria najvyššiu časť ich vývoja. Objavujú sa v nich hrubé hnedé až čierne súvrstvia prekremenených ílovcov s rohovcami, ojedinele s vložkami vápenatých, ale i nevápenatých pieskovcov. Menilitové vrstvy sú na lokalite silne redukované. Odkryté sú vrstvy rohovcov a ílovcov vo vztýčených polohách. V puklinách rohovcov sa našli kryštáliky čistého kremeňa veľké až 5 mm, idiomorfne vyvinuté, tzv. marmarošské diamanty. Ide o sekundárne vyzrážaný kremeň, ktorého zdrojom sú pravdepodobne ílovité minerály menilitových vrstiev. Marmarošské diamanty sa našli aj v zbojských vrstvách neďaleko obce Zboj.

 

Ulička – riečne meandre

Vodný tok Ulička je najnižším bodom na slovensko - ukrajinskej štátnej hranici (200 m n. m.)

Predstavuje ochranu fragmentu podhorského potoka s typickým riečnym reliéfom flyšového toku s prirodzenými pobrežnými a iniciálnymi spoločenstvami na štrkových náplavoch predovšetkým chránenej paprade – perovníka pštrosieho.

 

 

 

 

 

 

© 2006 mariaspanova(at)antaree(dot)com | Last update: 07. January 2008 09:18:57