|
Územie národného parku spadá do okresu Snina, ktorý sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska. Jeho rozloha je takmer 1000 km2 a žije tu 45 000 obyvateľov. Správnym, hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu je okresné mesto Snina s 21 000 obyvateľmi.
Prvé stopy prítomnosti človeka v regióne
siahajú do konca mladšej doby kamennej - eneolitu, súdiac podľa medených
nástrojov a zlatých ozdôb nájdených v Uliči. Z doby bronzovej pochádza
nález bronzovej sekery s tuľajkou severne od Stakčína. V ďalších
obdobiach bolo osídlenie len veľmi riedke, takže ďalšie správy
pochádzajú až z historického obdobia stredoveku. Najstaršie písomné
zmienky o trvalom osídlení pochádzajú až zo 14. storočia. Prítomnosť
obyvateľstva slovenského pôvodu je prvýkrát doložená v roku 1333 v obci
Dlhé nad Cirochou a obyvateľstva rusínskeho pôvodu v roku 1413 v obci
Pichne. Rozhodujúci vplyv na osídlenie regiónu mala tzv. valašská
kolonizácia v 15. a 16. storočí.
Mesto Snina ležalo na dôležitej obchodnej ceste z Uhorska do Haliče, vedúcej dolinou rieky Cirochy cez Ruské sedlo. Táto cesta bola známa pod názvom Ruská cesta - Porta Rusica. V roku 1585 sa Snina prvýkrát spomína ako "oppidium" - mestečko. Najznámejšími majiteľmi Sniny a okolitých obcí bol známy magnátsky rod Drughetovcov, pochádzajúci zo Salerma pri Neapoli, ktorý vlastnil tieto majetky nepretržite takmer 400 rokov až do vymretia rodu v roku 1684. Z ďalších vlastníkov v regióne môžeme spomenúť rodiny Andrassyovcov, Mariassyovcov, Csakyovcov, Lobkowicovcov, Szirmayovcov, Thielle-Winklerovcov, Wenckenheimovcov, ale i známeho vodcu cisnianského povstania v roku 1846 Jerzy Bulharyna.
S okrajovou polohou regiónu na hranici medzi Poľskom a Uhorskom a neustálym feudálnym útlakom tunajšieho ľudu je tesne späté zbojníctvo. Spomedzi viacerých miestnych zbojníckych družín vyniká družina Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej, pôsobiaca v 90-tych rokoch 15. storočia. Táto družina pôsobila od Košíc, cez Dunajec, Bardejov, Krakov až po Užhorod. Ochranou jej boli zalesnené vrcholy horského hrebeňa Nastazu medzi Uličom a Ruskou Volovou. Z ďalších zbojníkov pozornosť si zaslúžia družiny Fedora Fakáša z Ruského a Jacka z Hostovíc, pôsobiace v polovici 17. storočia.
Svetlou stránkou v histórii regiónu, ktorú dnes symbolizuje predovšetkým železná socha Herkula na nádvorí kaštieľa v Snine, je činnosť rodiny Rhollovcov. Podnikateľ Jozef Rholl pri hľadaní zlata a striebra pod Sninským kameňom v roku 1819 objavil železnú rudu. Následne založil 5 vysokých pecí a zlieváreň v doline, ktorá dostala po ňom pomenovanie. Po rodine Rhollovcov zostalo v Snine najviac hmotných historických pamiatok - dokončená novostavba kaštieľa, budova tzv. malého kaštieľa, hospodárske objekty na prednom dvore kaštieľa a na majeri, železná socha Herkula, kalvária na cintoríne, kaplnka pri rieke Cirocha a celá dnešná obec Zemplínske Hámre.
Tento región v čase prvej Československej republiky patril medzi najzaostalejšie na Slovensku. Do tohoto obdobia spadá pôsobenie zabudnutého zázračného lekára Dr. Armína Hoffmana (1874-1944). Dr. Hoffman v roku 1916 v Snine, teda 10 rokov pred vynálezom penicilínu Alexandrom Flemingom, spoznal a využil liečivý účinok plesňových kultúr, nemal však možnosť o svojom objave informovať svet. Svoj objav masovo úspešne použil v rokoch 1919-20 v čase epidémie španielskej chrípky.
Územie regiónu bolo v 20. storočí priamym dejiskom dvoch veľkých a dvoch malých vojen, ktoré priniesli zhoršenie životných podmienok pre tunajší ľud. V rokoch 1914-15 sa tu odohrávali ťažké boje prvej svetovej vojny medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom. Po tejto vojne sa zachovalo viacero pomníkov a cintorínov, z ktorých vyniká najmasovejší a najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku na vrchu Hodošík (851 m n. m.) nad obcou Topoľa. Prevažná väčšina z nich je zanedbaná a zabudnutá.
Ďalšie utrpenie priniesla i druhá svetová vojna, ktorá prehrmela regiónom v roku 1944. Najťažšie boje prebiehali predovšetkým v okolí strategického Ruského sedla, kde sa nachádza i najmonumentálnejší pomník pripomínajúci dané historické obdobie. Tichým svedkom týchto vojnových udalostí je i hrob prvého padlého ruského vojaka na slovenskom území, ktorý leží priamo na slovensko-poľskej štátnej hranici nad Novou Sedlicou. Iba jeden deň - 23.3.1939 - trval vojnový konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý vošiel do dejín pod názvom Malá vojna. Výsledkom tohto konfliktu bolo odstúpenie 7 slovenských obcí Maďarsku. Ďalší vojnový konflikt prebiehal v rokoch 1944-45 s Ukrajinskou povstaleckou armádou - banderovcami. Obete tohoto konfliktu dnes pripomínajú pamätné tabule v Kolbasove a Ubli.
Najradikálnejší zásah do života v regióne, okrem povojnovej obnovy a socialistickej výstavby, prinieslo obdobie 80-tych rokov 20. storočia, ktoré súviselo s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. V súvislosti s jej výstavbou bolo vysťahovaných sedem obcí s 3 500 obyvateľmi na hornom toku rieky Cirochy. Mesto Snina sa ako samostatné administratívne centrum rozvíjalo od roku 1630, kedy vznikla tzv. Sninská krajňa. V roku 1876, kedy bolo sídlo služobného obvodu prenesené zo Stakčína do Sniny, vznikol nový Sninský okres. V rámci reorganizácie v roku 1996 je Snina znova administratívnym sídlom regiónu ako okresné mesto (Buraľ, 2000).
V tomto regióne uzrelo svet niekoľko významných osobností, ktoré svojou činnosťou a dielom prekročili hranice regiónu. K týmto osobnostiam patria - národný buditeľ Rusínov v 19. storočí Alexander Duchnovič (1803, Topoľa - 1865, Prešov), filozof, prekladateľ a básnik Peter Lodij (1764, Zboj - 1829, Petrohrad), historik Anton Hodinka (1864, Ladomírov - 1946, Budapešť), rozprávkár Michal Pustaj (1858, Zboj - 1943 Zboj), ľudová speváčka Anca Jaburová (1898, Stakčín - 1989, Stakčín) etnograf Vasiľ Latta (1921, Pčoliné - 1965, Pčoliné), vedec - lichenológ Odon Szatala (1889, Uličské Krivé - 1956, Budapešť) a jazykovedec Andrej Ripaj (1826, Uličské Krivé - 1914, Užhorod).
© 2006 mariaspanova(at)antaree(dot)com | Last update: 07. January 2008 09:18:50