|
Jalová
Rusínska obec doložená v roku 1568, patrila panstvu Humenné, neskôr ďalším rodinám. Obec mala názov Jelowa. Vo všeobecnosti sa domnieva, že názov obce je odvodený od toho, že v obci bola zlá - neúrodná (jalová) pôda. V skutočnosti názov obce je odvodený od dreviny - jedle obyčajnej (Abies alba), ktorá v chotári pred príchodom prvých osadlíkov rástla. Ďalšie názvy obce boli Jalowe, Jalowa, Jalova, Jármos. Ľudia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a uhliarstvom. Nachádza sa tu drevená cerkva z roku 1792, upravená v roku 1831, interiér z polovice 18. storočia, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Nová Sedlica
Rusínska obec doložená v roku 1585. Do roku 1630 bola známa pod názvom Rozdiel, patrila panstvu Humenné, neskôr ďalším rodinám. Začiatkom 17. storočia poddanskí obyvatelia dedinu Rozdiel opustili. Zakrátko však dedinu obnovili noví osadníci, čo sa prejavilo aj v názve -> Nová Ves - Nové Selo. Pôvodná cerkva z 18. storočia bola prenesená do skanzenu v Humennom. V obci sa nachádza niekoľko objektov tradičnej ľudovej architektúry. V strede obce stojí pamiatkovo chránený drevený zrubový domček z polovice 20. storočia. Na hraničnom hrebeni s Poľskom v oblasti Stužice sa nachádza pomník padlému ruskému vojakovi A. Gladyšovi. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom a príležitostnou prácou v lesoch. Pracovala tu píla aj stupy, pred 1. svetovou vojnou tu bola postavená úzkokoľajka.
Príslop
Rusínska obec doložená v roku 1568 pôvodne patrila k panstvu Humenné, od roku 1830 Gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Na mieste pôvodnej drevenej cerkvi z polovice 18. storočia, zaniknutej v roku 1944 stojí nová murovaná gréckokatolícka cerkva z roku 1993. Drevená zvonica zo začiatku 20. storočia. Vyrezávaný drevený kríž na cintoríne z 1. svetovej vojny. Nad obcou prícestný kríž z roku 1888. Súčasťou obce je obývané sedlo Karcaba.
Runina
Rusínska obec doložená z roku 1568, pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr rôznym rodinám. V obci je cintorín padlých vojakov v 1. svetovej vojne s 90 pochovanými vojakmi. Pod obcou stojí pomník padlým v 1. svetovej vojne. Nad obcou pútnické miesto zjavenia Panny Márie Tri studničky s údajne liečivou vodou. V roku 1900 pracovala v obci píla, tehelňa aj liehovar. Jedinou stavbou svojho druhu v uličskej doline bola vodná výroba šindľov postavená v roku 1928 na mieste starého vodného mlyna. Existovala tu aj sklárska huť.
Ruský potok
Rusínska obec doložená v roku 1600, patrila panstvu Humenné, neskôr ďalším rodinám. Nachádza sa tu drevená cerkva z prelomu 17. a 18. storočia – národná kultúrna pamiatka. V obci fungoval aj vodný mlyn. V minulosti sa obyvateľstvo živilo prácou v poľnohospodárstve a lesoch. Charakteristický pre túto oblasť bol terasovitý spôsob obrábania políčok vo vysokých horských polohách.
Topoľa
Rusínska obec doložená v roku 1600. Patrila k panstvu Humenné, neskôr rodine Andrassyovcov, ktorá v roku 1929 predala svoj majetok v obci štátu. Andrassyovci v obci v polovici 19. storočia postavili kuriu, ktorá bola v roku 1990 zbúraná. Je tu drevená cerkva z roku 1650 – národná kultúrna pamiatka. Pri kostolíku je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny s 240 pochovanými vojakmi. Obec je rodiskom Alexandra Duchnoviča (1803-1865), národného buditeľa Rusínov – Ukrajincov, ktorý má v obci postavený pamätník v strede obce. Pri areáli bývalej kurie sa nachádza rozsiahly židovský cintorín.
Ulič
Rusínska obec doložená v roku 1492, patrila panstvu Humenné, neskôr ďalším rodinám. Niektoré pramene uvádzajú, že s apo prvýkrát spomína pod názvom Ulicsa, to však nebolo hodnoverne potvrdené. Nachádzal sa tu majer, porty, vodné stupy (valchy) - tie slúžili na splsťovanie ovčej vlny. Bol tu postavený kaštieľsky areál s hospodárskymi budovami, záhradami a veľkým parkom. Okrem neho to bol postavený aj malý poľovnícky kaštieľ. Oba dnes už neexistujú. Zachovali sa zvyšky kaštieľneho parku s alejou - Grófska cesta na Valalštinu. V obci je gréckokatolícka cerkva z roku 1867, postavená na mieste pôvodnej drevenej cerkvi. V sedle pod Vysokou Ostrou sa nachádza pomník lesníkovi Rudolfovi Mergancovi, zastrelenému pytliakmi v roku 1922.
Uličské Krivé
Rusínska obec doložená v roku 1478 ako Korwa. Patrila k panstvu Humenné, neskôr rôznym rodinám. Legenda o vzniku obce hovorí, že v chotári obce Ulič na brehu rieky "Zbojská ručej" pásol svine "Kondas" pastier svíň. Tento pastier však kríval na jednu nohu. Na mieste, kde si postavil kolibu neskôr vznikla obec. Tú pomenovali po krívajúcom pastierovi Krivil, Krivý. Neskôr to bola Ulicz Kriwa a Ulič Kriwé. V roku 1715 bol v obci aj mlyn. Nachádza sa tu drevená cerkva z roku 1780 – národná kultúrna pamiatka a kaplnka z roku 1966 mnícha Ihnatija Čokynu. Nad obcou v Oblazoch je pomník padlému vojakovi Linhovi v 2. svetovej vojne.
Zboj
Obec doložená v roku 1567, patrila panstvu Humenné, neskôr ďalším rodinám. Drevená cerkva z roku 1706 bola prevezená do skanzenu v Bardejovských kúpeľoch. Na budove kultúrneho domu je pamätná tabuľa Petrovi Lodijovi (1764-1829), filozofovi, prekladateľovi a básnikovi, prvému dekanovi Petrohradskej univerzity a známemu rozprávkarovi Michalovi Pustajovi (1858-1944). Pri obecnom cintoríne je rozsiahly vojenský cintorín z 1. svetovej vojny. Nachádza sa tu aj minerálny prameň Kvasná voda.
Zaniknuté obce
Charakteristickýmznakom pre Poloniny je zanikanie obcí, o ktorých sa dnes môžeme dozvedieť už len z písomností. V stredoveku zaniklio obce – Vološinec pri Starine (jediná zmienka z roku 1492), Smerekovica pri Runine (existovala v rokoch 1608-1728), Rozdil (1585-1635) a Čorny potok pri Novej Sedlici (1631-1691). Z mapy Polonín v 80-tych rokoch 20. storočia bolo vymazaných ďalších sedem obcí – Starina, Ruské, Veľká Poľana, Dara, Smolník, Ostružnica a Zvala. Ich zánik spôsobila výstavba stavby socializmu – Vodárenskej nádrže Starina. V súvislosti s jej výstavbou nastal v Poloninách radikálny zásah do prírodného prostredia, sídelnej štruktúry a do života miestneho obyvateľstva. Uvedených sedem obcí bolo asanovaných a jej 3 500 obyvateľov presídlených mimo Polonín.
Čorny potok
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1631, patrila panstvu v Užhorode. Vtedy tu žila rodina šoltýsa a stáli tri poddanské domy. Pred rokom 1691 musela zaniknúť, pretože vtedy sa už spomína ako zaniknutá obec. Nachádzala sa neďaleko zaniknutej obce Rozdil medzi obcami Nová Sedlica a Stužica. Podľa ústneho podania sa jej obyvatelia presídlili do obce Stužica.
Dara
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1598, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Z pôvodnej obce sa zachovala murovaná pravoslávna cerkva z roku 1956 postavená v staroruskom historizujúcom štýle na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1746 a obecný cintorín.
Ostružnica
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1585, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, od roku 1830 Gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a cintorín z 1. svetovej vojny. Ruiny cerkvi z roku 1806, z ktorej pochádza vzácna rukopisná kniha tzv. „Ostružnické evanjelium“ z roku 1492 s pergamenovými zvitkami.
Rozdil
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1585, patrila panstvu Humenné. V roku 1612 v obci žilo 6 poddaných rodín. Posledná zmienka o obci pochádza z roku 1635. Nachádzala sa neďaleko zaniknutej obce Čorny potok medzi obcami Nová Sedlica a Stužica. Podľa ústneho podania sa jej obyvatelia presídlili do obce Nová Sedlica. Po tejto obci sa zachovalo pomenovanie vrchu Rozdil (655m n. m.) a Rozdilného potoka. Na mieste, kde stála obec sa dnes nachádza oltárny kameň, ktorý novosedličania nazývajú Krylosjat.
Ruské
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1567, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Z obce sa zachoval obecný cintorín, kaplnka na mieste zbúranej cerkvi z roku 1789, vojenský cintorín z 1. svetovej vojny a tri domy. V strede obce pod cintorínom prícestný kríž z roku 1853. Z konca bývalej obce do Ruského sedla vedie zachovalá kamenná cesta z roku 1861 tzv. Porta Rusica. Pod Ruským sedlom sa nachádza pamätník Osloboditeľom z 2. svetovej vojny.
Smerekovica
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1600, patrila panstvu Humenné. V roku 1623 jediným obyvateľom obce bol šoltýs Mikula (Nikola), ktorý dostal príkaz od zemepána, aby dedinu znova osídlil. Bolo tu miesto pre štyroch poddaných. V urbári z roku 1728 sa táto obec spomína naposledy ako Praedium Szmrekovica, teda neosídlená lokalita. Nachádzala sa v doline Šoputského potoka medzi obcami Ruské a Runina. Z pôvodnej obce sa zachoval cintorín, ktorý bol do roku 1948 udržiavaný.
Smolník
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1568, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a vojneský cintorín z 1. svetovej vojny. Na mieste pôvodnej cerkvi stojí drevená kaplnka.
Starina
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1492, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Pôvodná obec sa rozprestierala pod dnešnou vodnou hladinou. Pomník padlým v 1. svetovej vojne v zátoke pod Darnovom, pomník padlým pyrotechnikom v 2. svetovej vojne pod hrádzou. Pod Mahurou sa nachádza minerálny prameň.
Veľká Poľana
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1567, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín, jeden pôvodný domček a pomník-rotunda padlým vojakom v 1. svetovej vojne na vojenskom cintoríne. Ruiny cerkvi z roku 1784, chátrajúcej od roku 1915. Pod obcou pri Lukovom potoku prícestný kríž z roku 1853. Vojenský cintorín na Zadnom Hodošíku (825m n. m.) padlých vojakov v 1. svetovej vojne je najvyššie položeným vojenským cintorínom na Slovensku.
Vološinec
Zaniknutá obec, doložená v roku 1492 v súvislosti s činnosťou zbojníckej družiny Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej. Medzi zbojníkmi sa uvádza Roman z Vološinca pri Starine (Roman de Wolessenz prope Staryna). Historici mylne predpokladali, že ide pravdepodobneo starší názov obce Jalová. V skutočnosti ide o zaniknutú obec, ktorá sa nachádzala na horskom hrebeni Nastazu medzi obcami Príslop, Starina a Stakčín. Miesto, kde stála zaniknutá obec sa dodnes nazýva po zaniknutej obci Volešenc pri murovanej studni. Svojou polohou v nadmorskej výške takmer 800m n. m. bola druhou najvyššie položenou obcou v Poloninách.
Zvala
Zaniknutá rusínska obec, doložená v roku 1543, zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Pôvodne patrila k panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a jeden rodinný dom. Na mieste pôvodnej cerkvi z roku 1795 stojí kaplnka.
© 2006 mariaspanova(at)antaree(dot)com | Last update: 07. January 2008 09:18:53