Kľukatý chodník nás privádza na miesto večného odpočinku. Tiché prežehnanie a drobná kytička položená na kameňmi vkusne ozdobený hrob. V pozadí uličského cintorína učupené, snáď svojou originálnou skromnosťou až nápadné miesto odpočinku Miroslava Poliščuka. Posvätné ticho nás núti na chvíľu postáť, zamyslieť sa a nazrieť do vlastnej „histórie“. Jemný vánok šteklí zvončeky a zvedavá lienka nazerá do kalichov. V tieni starých dubov a smrekov vidieť trávou zarastené hrbolčeky. Je to vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne.

Náhodné archeologické nálezy oštepov z menilitu, sekeromlatu a zlatého drôtu z doby bronzovej v chotári obce Ulič dokazujú, že stopy osídlenia človeka v tejto oblasti spadajú už do obdobia 4000-2000 rokov pred naším letopočtom.

Podľa niektorých historikov je názov obce Ulič odvodený od mena praslovanského kmeňa Uličov, ktorí sa v Karpatoch usídlili v 9. storočí.

K trvalému osídleniu Uliča a celej doliny došlo v súvislosti s valašskou alebo tzv. Koriatovičovou kolonizáciou obyvateľstvom Rusínsko-Ukrajinského pôvodu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1451 uvádzajúca dedinu Ulič (Hulydch) pri potoku Ulička ako majetok hradov Brekov a Jasenov. Obec pôvodne patrila Užskému majetku rodiny Drugethovcov. Prvý urbár obce pochádza z roku 1612. Od polovice 18. storočia sa začali v obci usadzovať židia a od dvadsiatych rokov  20. storočia Rómovia.

Po stáročia sa Uličania zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Doplnkovým zamestnaním bola práca v lesoch. V roku 1908 bola v obci postavená úzkokoľajka, ktorá Ulič spájala s Veľkým Bereznym. V chotári obce sa rozdvojovala, jedna vetva viedla smerom do Zboja, druhá do Kolbasova. Značné utrpenia a materiálne škody priniesli prvá a druhá svetová vojna. V 60. rokoch v doline prebehla vládna akcia U-U s účelom sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho vyrovnania doliny s ostatnými časťami Slovenska. Dnes je obed Ulič spádovou obcou Uličskej doliny, v ktorej žije asi 1200 obyvateľov.

Osobnosti obce Ulič

Medzi významnejšie osobnosti obce Ulič môžeme zaradiť Maximiliána Uličského, ktorý je známy prepisovaním a iluminovaním cirkevnoslovanských kníh na začiatku 17. storočia. V zápise v štvorevanjeliu z roku 1628 sa uvádza ako kopista.

Priamo v Uliči pôsobil i ďalší prepisovač kníh Ďak Smerekovský.

Najvýraznejšou osobnosťou Uliča je nepochybne Rudolf Winer (1907-1942), organizátor štrajku lesných robotníkov v Uličskej doline v roku 1934. Popravený bol v roku 1942 v Užhorode maďarskými fašistami.

Kultúrno-historické pamiatky Uliča

Murovaná gréckokatolícka cerkva z roku 1867

Postavená bola na mieste staršej drevenej cerkvi, ktorá sa spomína v roku 1751. Vymaľovaná bola v roku 1887, opravená v roku 1927.

Drevená zvonica z dvadsiatych rokov 20. storočia

Nachádza sa pri gréckokatolíckej cerkvi

Mergencov kameň

V skutočnosti ide o pomník lesníkovi Rudolfovi Mergencovi, ktorého zastrelil pytliak 7. decembra 1922 a nachádza sa nad obcou Ulič pod vrchom Veľká Ostrá. Z obce Ulič k pomníku vedie žltá značka lemovaná peknou dubovou alejou.

Gréckokatolícka fara

Budova z prvej polovice 19. storočia.

Pamätná busta Rudolfovi Winerovi

Nachádza sa na budove obecného úradu.

Božia muka z roku 1902

Najstaršia datovaná božia muka v obci pod gréckokatolíckou cerkvou pri ceste na Zboj.

Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Pri obecnom cintoríne sa nachádza vojenský cintorín padlých v prvej svetovej vojne, kde je pochovaných 71 vojakov. Hroby sú usporiadané v kruhu, v prvom z pravej strany je pochovaný ruský generál Mikolaj Mikolajevič Murbuch.