Majestátne stromy nás doprevádzajú, ich vysoké koruny pohládzajú modrasté nebo. Svojim ťukaním nás pozdravuje mladý ďateľ a v diaľke spieva penica čiernohlavá. Obklopuje nás už len skromný kúsok starého uličského parku.

Koncom 17. storočia si Ulič „vyženil“ grófsky rod Wandernathovcov. Ten dal pravdepodobne v prvej polovici 18. storočia postaviť v centre obce letné kaštieľné sídlo. V 18. storočí majiteľmi Uliča boli Szimayovci, neskôr princezná Beufot Spoutin Fridešová. V polovici 19. storočia majetok Uliča získal grófsky rod Tielle-Winklerovcov. V obci stál poľovnícky kaštieľ pravdepodobne z 18. storočia. Na jeho stenách sa nachádzali vzácne maľby s poľovníckymi motívmi. V roku 1971 bol zbúraný. Súčasťou kaštieľa bol i komplex hospodárskych budov. Dnes tu môžeme nájsť už len starú pivnicu. Podobné kaštiele v minulosti v Uličskej doline stáli v obciach Topoľa, Ruský potok a Zboj. Súčasťou kaštieľa bol i rozsiahly park, ktorý sa rozprestieral od brehov Uličky po dnešné futbalové ihrisko. Zachovali sa z neho len časti narušené povojnovou výstavbou. Kaštieľ sa využíval predovšetkým na účely poľovačiek, preto koncom 19. storočia dal gróf vystavať menšiu poľovnícku chatu v masíve Nastazu na lokalite „Valalština“. Kaštieľ v obci s poľovníckou chatou prepojil alejou z cudzokrajných dubov – dub červený a dub močiarny. Miestni obyvatelia jej dali názov „grófska cesta“. Kúsok tejto aleje sa zachovalo dodnes – prevažne v úseku od riečky Uličky po Valalštinu. Žiaľ, necitlivým prístupom človeka je značne poškodená a jednotlivé stromy postupne odumierajú.